Utorok poobede, Kálnica, soundtrack z Django Unchained, posledné lúče slnka, vôňa kávy.
Opäť sa balím a vážim kufre. Teším sa a zároveň sa mi neochádza ľahko (rozumej: mám sa prečo/pre koho vrátiť).
Po pol roku v Grécku, roku vo Francúzsku a nejakým tým tripom za oceán sa presúvam na semester do Portugalska.
Nová škola, nový podnájom, nová kultúra, noví ľudia, stále tá istá Paťa. Aby tento príspevok nebol príliž tvrdý sek, dovoľujem si spraviť bilanciu za ten čas.
V januári 2013 som sa ešte na pol roka vrátila do Paríža. Bol to skvelý čas, plný zaujímavých ľudí a miest.
Môj postoj ku Slovensku, moja identita ako mladej ženy, Slovenky, žijúcej kresťanky sa niekam posunula. Asi sa budem opakovať, ale uvedomila som si, že moja rodná hruda mi má čo ponúknuť a vice versa. Že sa tu raz chcem usadiť a mať deti. Že si tu viem nájsť prácu, ktorá bude prínosom pre lokálny enviroment a ktorá ma bude profesionálne napĺňať. Že tuctový mindset "prašivého Slovenska" je viac, než naiviný a že trávnik na druhej strane nie je až tak zelenší, ako sa môže zdať.
V júni som sa vrátila definitívne na Slovensko. Zobrali ma na jedinú výšku, ktorú som chcela a leto som strávila v Brazílii (svetové stretnutie mládeže s Františkom) a v sklade oblečenia C&A pri Novom Meste nad Váhom. V Brazílii bolo moje poslanie pomáhať s tlmočením, v CéÁčku vešať čínske handry na čínske vešiaky a počúvať prudko inteligentné debaty o slovenských celebritách a minimálnej mzde.
V septembri som sa zabývala v legendárnej Mlynskej Doline a pomaly zisťovala, že prehľadnosť AISu je porovnateľná s bistrom Mlyn, keď je plné indoorových fajčiarov. Našla som si prácu ako recepčná na Francúzskom Inštitúte a zarobila som si prvé ojrá za súkromné hodiny francúzštiny.
V škole sa prirodzene vytvorila skvelá partia a rok ubehol ako voda.
Nasledujúci rok 2014- 2015 sa niesol v znamení prvej ozajstnej práce (logistika pre francúzsku platformu Amazonu) a druhého ročníka na výške. Čo bolo perspektívne, to sa posunulo, čo nie, to skončilo.
Mala som tú česť zdieľať intrákový život s úžasnou spolubývajúcou a dostala som sa do výnimočného spoločenstva mladých kresťanov, kde som mohla rásť. Mimoriadne teplé leto som trávila striedavo v klimatizovaných kanceláriách Amazonu a v objavovaniahodných častiach lepkavej Bratislavy. Ten život tu mám rada. Navyše som spoznala muža, ktorého si vážim a po ktorého boku sa cítim tak, ako by som to priala všetkým ženám.
And here I am, packing my stuff again, ready for the new adventure. Hopefully, the next post will be from Lisabon.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára