To,že sa priamo v budove fakulty predáva alkohol (sú tu kantíny aj jedna vyslovenežekrčma,kde malé pivo stojí 90 centov) a že v záhrade to páchne po gandži ma ešte stále prekvapuje.
Neviem,na čom frčí docentka klasickej literatúry,ale je to paráda. Tunajší spôsob výučby je diametrálne odlišný. Tých ľudí tu nútia myslieť, nachádzať súvislosti,nie bifľovať sa. Postoj učiteľa "počúvaj dobre,čo hovorím,lebo so mnou môžeš nesúhlasiť a ja sa môžem mýliť" ma skutočne oslovuje.Dve minúty po konci hodiny som si zadovážila antivariátne vydanie Os Lusíadas a verím,že sa ním prelúskam.
Zo zvedavosti som sa prihlásila na Moderné umenie Severnej Ameriky. Neľutujem. Profesorka nás posiela do múzea v Beléme a akademický report z návštevy sa počíta do známky. Ten predmet má svoj vlastný blog a pod pojmom "aktivita na hodine"(ktorá tvorí viac,než 20% známky) sa myslí to, že študenti majú postovať a reagovať zmysluplnými komentármi na posty svojich kolegov.
Holanďan, ktorý prednáša brilantnou portugalčinou o multilingvizme a politike lingvistiky je naozaj kapacita.
V jedálni som naďabila na partiu francúzov politológov, s ktorými som objavila ďalšie zaujímavé miesto. Tržnica Ribeiro je plná stanovíšť s vínami a pivom,dokonca si tam človek môže sám čapovať ako v subwayi. Diskusie o laicite štátu, rasizme a porovnávanie slova "ultra ľavica" v francúzskom a slovenskom kontexte.
Príjemná prechádzka v botanickej záhrade Princípio Real. Opäť sa dozvedám nové veci o mäsožravých rastlinách, kaktusoch, o pôvode slov a o náture portugalčanov.
Toto mesto začínam mať naozaj rada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára