Dnešok bol perný.
Po ranom sťahovaní do vedľajšej izby nasledoval prvý deň v škole - Erazmus welcome day. Z hľadiska sociologického to bola zaujímavá podívaná. Zásobili nás sim kartami, letákmi a informáciami,väčšinu však zaujímal len prístup na školskú wifi. Spoznala som pár milých ľudí z našeho Československého kraja. Zlatým klincom programu bola spočiatku pochybná iniciatíva miestneho Erazmus výboru. To,čo malo byť koncert nakoniec vypálilo nad moje očakávania. Z čiernoodetých mládežníkov sa vykľula zaujímavá skupina študentov fakulty,ktorí pobrnkávajú fado (typická portugalská hudba plná melanchólie) a do toho recitujú poéziu a sem-tam dochutia beatboxom. Tunajšia hipsterčina teda vyzerá inak. Odznelo toho veľa -od Camoēsa cez Pessou až po Jimmiho Morrisona. 
Verím,že sa s touto grupou ešte stretnem.
Posledné večere patria brazílskej kuchyni. Pomaly, ale isto sa učím, prečo je to talé chutné. Dnes večer padli za vlasť mušle z Lidla. Síce nie veľmi brazílske,ale predsalen inakšie,než u nás.
Už som objavila krásne národné divadlo aj užnietakčarovnú štvrť okolo São Sebastião. 
Už teraz si uvedomujem,že sú veci,čo mi budú chýbať. Výjsť z metra a rovno zakotviť v zelovoci,kde za pár centov kúpiš divy. Mini supermarkety s ukecanými bangladéšanmi. Tá vtipná portugnol (pre nezasvätených:mix portugalčiny a španielčiny),ktorou komunikujeme so spolubývajúcou z Barcelony. Kachličky. Kachličky everywhere.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára