Cesta sa začala.
Po hodinovom lete prekecanom s francúzsky hovoriacim Arménom výchádzam z metra na Marienplatzi.
Časť môjho ja sa akoby prebrala zo zimného spánku. Vo vzduchu cítiť jesenné popoludnie, všadeprítomné muškáty, čerstvý chlieb a niečo,čo som naposledy zacítila na Chatelêt pred Centre de George Pompidou.
Výklad (L)Uja Vuittona spoznávam na 100 metrov aj bez okuliarov.
Električky,muškáty,ľudia oblečení ako na letisku.
Random vchádzam do impozantného kostola.
Čuchám krásu.
Rastafariána,čo predáva náramky sa anglicky pýtam,ktorým smerom je Opera. Odpovedá mi španielsky a nakoniec zakotvíme v portugalčine. Praje mi veľa šťastia. Som naradovaný expres turista s kufríkom a ajfónom nastaveným na fotenie.
Utekajúc na metro späť na letisko mi pohľad padne na preplnenú krčmičku,kde (vyzerá to,že)domáci nastojaka popíjajú pivko a živo diskutujú.
20 min čistého času v Mníchove.
20 na entú pohľadov a vôní, ktoré potešia každú turistickú dušu.
Stálo to za to.
Ak všetko klapne, ešte dnes večeriam v Lisabone.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára