Vyzúvam baleríny a kráčam po niečom,čo by sme mohli nazvať plážou. Je to de facto pieskový breh rieky Tejo,ktorá sa pár kilometrov odtiaľto vlieva do oceánu.
Čajky svorne s holubmi otravujú turistov a gánia na neuveriteľne nízko lietajúce lietadlá.
S čerstvo vybavenou "električenkou" som sa odviezla pár zastávok od domu a kochám sa.
Včerajšok bol vybavovaco-nakupovací, tunajší Lild ma vskutku prekvapil.
Inštinktívne som siahala po domácich špecialitách. Mušle a kalamáre tu majú na váhu,chobotnice na kusy.
Asi je to strašné klišé,ale stávam sa závislou na pastel de nata, papáji a výbornom espresse,ktorého cena nikde neprekročí 70 centov.
V MacDonalde majú aj polievku a pivo.
Nájst natural maslo (bez soli) je zázrak.
V mojej štvrti je na 1 ulici 10 kaderníctiev a terén stále stúpa a klesá.
Cesty sú vydlaždené mramorom,ale niekedy nevoňajú najpríjemnejšie.
Ľudia sú tu celkom milí,v porovnaní s nami malí a už som videla veľa tetovaní v gréčtine. Univerzita je obklopená nádherným parkom s palmami.
Vedľa mňa býva asi 40 ročný týpek,šefkuchár,pôvodom brazílčan. Dohodli sme sa,že ma v nedeľu naučí variť ozajstnú Feijoadu. Čo si počnem s tým pol kilom mušlí z Lidla ešte neviem.
Poriadne nechytám internet a žiaden bankomat mi nechce prijať kartu.
Stávam sa obeťou pingpongu "musíte kontaktovať vašu domácu banku" a "chyba je určite na portugalskej strane".
Túlam sa po uzučkých uličkách a stretávamlegendárnu električku z pohľadnice. Tá je na moje sklamanie polepená reklamami na škótsku whisky.
Očarujúce interiéry kostolov( casa sacrada, igreja de encarnação) akoaj exteriéry celej štvtre bairro alto vyčerpali baterku môjho fotiaceho inštrumentu.
Po ceste domov si vyhliadnem Starbucks a idem sa pokúsiť splniť si sen - pýtam si tu prácu ako part-time. Vyzerá to nádejne.
Moja slovná zásoba sa obohacuje o pojmy ako "záloha, predlžovačka, lekvár, opica"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára