utorok 28. augusta 2012

Iksplôdin´


A zase prichádzam. Blonďaviem. To to slnko a more. Pijem strašne veľa vody.  Ostáva posledný týždeň v Arcachone a ja mám chuť bilancovať. Nemaľujem sa, neučím sa, nechodím takmer s nikým von. Ale prázdniny sa už končia.  Takto o týždeň vymením plavky a udicu na kraby  za plán metra a pariscope (brožúrka so všetkým kulturoidným v Paráži).
 Objavujem stále nové slová, ktoré vlastne pochádzajú z francúzštiny.  Bazár (beaux art) napríklad. A napadlo vás, ako vznikol pulóver? Šak „pull over“ potiahni cez (hlavu).  No dobre, to je z angličtiny, ale uvedomili ste si to??
Nadia obohatila nie len môj playlist (60. Roky a elektronická francúzska alternatíva) ale vlastne život celkovo. Nestretli sme sa náhodou.  Nie, žeby som neverila na náhody, to  sa s nikým biť nebudem. Ale toto je niečo úplne odlišné.  Stávajú sa nám veci, ktoré majú od náhody ďaleko ako... no nechajme to tak, proste ďaleko.
Milujem rána. Čas, keď do ticha hrá  5 sekúnd John Mayer (potom budík zaklapnem).  28 minút s Vedúcim. Posilňujúce ako káva z novomestského Korza.
Ráno chodievam po chlieb do neďalekej pekárne.  3 ficelles, 2 baguettes viennoize et Sud Ouest (to posledné nie je druh chleba, to sú regionálne noviny).  Začínam chápať, čo je  to chlieb. Ratatuiile mal pravdu, to nespoznáš ani podľa vzhľadu, ani ceny ani miesta kúpy. To musí tak správne praskať, keď ju zlomíš. Brigitte je brilantná kuchárka, môj priečinok „recepty“  sa plní. Odchod bude ťažký.
Dnešok sa opäť niesol v atmosfére vody, opaľovacieho krému ( pošetilá snaha neopáliť sa bola porazená) a záhaľky.  Len Jean-Paul s Augustinom  sa činili. Chytili 19 megasardiniek a jednu morskú hviezdicu.  S Eleonórou sme si však dopriali čas bez detí.  Potrebovali sme preriešiť BOZP a kľúče od bytu, nakoniec sme však vzájomne popretriasali rodinnú históriu a ja zisťujem, že nie len moja rodina je hodná  telenovelovského spracovania.  Mám rada naše rozhovory, len keby ich nekazila moja francúzština.

Uvedomujem si, že som im trochu krivdila.  Je to vlastne ešte celkom normálna rodina. Čo znamená ale normálny? :D). Moja štandartná zapálenosť pre charitu (prečo  Amíci vyhadzujú nadbytočné obilie a nedajú to do Afriky?????? ) a následné posudzovanie ľudí, ktorí  denne majú to, čo ja raz za rok,  vyplývali z neskúsenosti.  Ako Stredoeurópanka (ale bacha, už mám dotykový telefón), vychovaná na chleboch so salámou  som sa rýchlo aklimatizovala a to, čo som doma vnímala ako mierny prepych  tu začínam považovať na štandard.. Paradoxne si však všímam tú radosť, ktorá srší z táborníkov tlačiacich do seba na pláži sendviče s majonézou, ziatiaľčo ja si objednávam tatársky biftek (koľkokrát sa mi naň slinky v Irishi zbiehali ). Ešteže som tu služobne a takto o rok v parku, ktorý mám(napriek všetkému) rada s ľuďmi ktorých mám rada budem tlačiť krabí šalát ktorý mám rada. Teda tak by to malo byť. Skúsenosť.

Strašne veľa Španielov,  vždy rozmýšľam, čo asi robí ten môj vdp. Brácho.
 Vietor pritvrdil a slnko to na dnes už zabalilo a ja urobím rovnako.
Ctrl plus S  (a nie len v počítači).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára