A zase prichádzam. Blonďaviem. To to slnko a more. Pijem strašne veľa
vody. Ostáva posledný týždeň
v Arcachone a ja mám chuť bilancovať. Nemaľujem sa, neučím sa,
nechodím takmer s nikým von. Ale prázdniny sa už končia. Takto o týždeň vymením plavky
a udicu na kraby za plán metra
a pariscope (brožúrka so všetkým kulturoidným v Paráži).
Objavujem stále nové
slová, ktoré vlastne pochádzajú z francúzštiny. Bazár (beaux art) napríklad. A napadlo
vás, ako vznikol pulóver? Šak „pull over“ potiahni cez (hlavu). No dobre, to je z angličtiny, ale
uvedomili ste si to??
Nadia obohatila nie len môj playlist (60. Roky
a elektronická francúzska alternatíva) ale vlastne život celkovo.
Nestretli sme sa náhodou. Nie, žeby som
neverila na náhody, to sa s nikým biť
nebudem. Ale toto je niečo úplne odlišné.
Stávajú sa nám veci, ktoré majú od náhody ďaleko ako... no nechajme to
tak, proste ďaleko.
Milujem rána. Čas, keď do ticha hrá 5 sekúnd John Mayer (potom budík
zaklapnem). 28 minút s Vedúcim.
Posilňujúce ako káva z novomestského Korza.
Ráno chodievam po chlieb do neďalekej pekárne. 3 ficelles, 2 baguettes viennoize et Sud
Ouest (to posledné nie je druh chleba, to sú regionálne noviny). Začínam chápať, čo je to chlieb. Ratatuiile mal pravdu, to
nespoznáš ani podľa vzhľadu, ani ceny ani miesta kúpy. To musí tak správne
praskať, keď ju zlomíš. Brigitte je brilantná kuchárka, môj priečinok
„recepty“ sa plní. Odchod bude ťažký.
Dnešok sa opäť niesol v atmosfére vody, opaľovacieho
krému ( pošetilá snaha neopáliť sa bola porazená) a záhaľky. Len Jean-Paul s Augustinom sa činili. Chytili 19 megasardiniek
a jednu morskú hviezdicu.
S Eleonórou sme si však dopriali čas bez detí. Potrebovali sme preriešiť BOZP a kľúče
od bytu, nakoniec sme však vzájomne popretriasali rodinnú históriu a ja
zisťujem, že nie len moja rodina je hodná
telenovelovského spracovania. Mám
rada naše rozhovory, len keby ich nekazila moja francúzština.
Uvedomujem si, že som im trochu krivdila. Je to vlastne ešte celkom normálna rodina. Čo
znamená ale normálny? :D). Moja štandartná zapálenosť pre charitu (prečo Amíci vyhadzujú nadbytočné obilie
a nedajú to do Afriky?????? ) a následné posudzovanie ľudí,
ktorí denne majú to, čo ja raz za rok, vyplývali z neskúsenosti. Ako Stredoeurópanka (ale bacha, už mám dotykový
telefón), vychovaná na chleboch so salámou
som sa rýchlo aklimatizovala a to, čo som doma vnímala ako mierny
prepych tu začínam považovať na
štandard.. Paradoxne si však všímam tú radosť, ktorá srší z táborníkov
tlačiacich do seba na pláži sendviče s majonézou, ziatiaľčo ja si
objednávam tatársky biftek (koľkokrát sa mi naň slinky v Irishi zbiehali
). Ešteže som tu služobne a takto o rok v parku, ktorý mám(napriek
všetkému) rada s ľuďmi ktorých mám rada budem tlačiť krabí šalát ktorý mám
rada. Teda tak by to malo byť. Skúsenosť.
Strašne veľa Španielov,
vždy rozmýšľam, čo asi robí ten môj vdp. Brácho.
Vietor pritvrdil
a slnko to na dnes už zabalilo a ja urobím rovnako.
Ctrl plus S (a nie len v počítači).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára