dojmy a pojmy.

Rušno. Veľmi rušno. Plný dom ľudí, z toho dva kusy detského charakteru. Zdieľam s nimi komodu na oblečenie. Uplatnenie toho prastarého princípu, ktorý hovorí, že (sociálne) stresové situácie majú často za následok utuženie vzťahov medzi dvom osobami, ktoré sú pod týmto stresom. Ja som tu nová, E. je vystavená zvláštnemu správaniu svojej švagrinej. Viac spolu srandujeme a keď sa zvečerie, nastáva čas na čaj a Farmára (Dnes to sekalo, tak sme s tým sekli, že zajtra). Vyfasovala som od nej ibalgín v podobe megakapsulí, bolesť brucha asi bola evidentná. Keď budem v Paríži, budem sa liečiť týmto:

  Únava. Šťava. Spoznám zaujímavé blogy. Vtipné je to, že často sa jedná o osoby, ktoré osobne poznám a netušila som, ako dobre píšu.
Btw, hovorí vám niečo meno Usain Bolt?  A táto jeho póza? D. ho veľmi obdivuje, zakaždým, keď sa chce predviesť, že má také svaly, inštaluje tie svoje ruky do tejto polohy. Ukazujúc k nebesiam. Je to vtipné. Niečo mi to pripomína.

Večere po večeri občas trávim na pláži, obdivujúc tú rôznorodosť, akú mi ponúka obyčajný život v inom svete. Príliv, aký som ešte nevidela. Je v tom možno trochu gýču, ale v gýči je vždy trochu krásy, tak to nechcem preháňať. Obdivujem fotografov, ktorí vedia a nehanbia sa vytiahnuť svoju zrkadlovú mašinu zakaždým, keď to stojí za to. Nie som, neviem, nemám (asi preto to obdivujem) a tak si všetky tie obrazy radšej vychutnávam ako flambovanie palaciniek. Bum,a moment, ktorý ste chceli za každú cenu zvečniť ste nevideli riadne ani naživo. Nech je teda čitateľ prosím veľkorysý voči mojim snahám zachytiť to tu do jpg formátu. Biely úsmev černošského dievčatka. Pred poštou sa mi prihovára dredatý bezdomovec. Nebýva to u mňa vôbec zvykom, ale so strachom pridám do kroku.Niečo ma brzdí, ale aj tak pokračujem v ceste dom...Out of nowhere, hrá mi v Kossoch.

Môj mobil dnes po dlhej dobe zazvonil. Nejaký 123 mi zase ponúkal za 1 sms skúter či auto, neviem presne. 

Priberám na slovnej zásobe a váhe. Zajtra pôjdem behať(povedala som si včera). Vytrvať v športe a celkovo(napr. v trpezlivosti) je pre mňa niekedy ako sundávať piesok z mokrých nôh.