Včerajšie racionálno malo o tých pocitoch pravdu. Som
v St. Palais a mám za sebou pekný obed s milými ľuďmi. Chutí im
Kálnická jabĺčkovica. Som rada. Počujem more. Pred sebou mám celý čas. Clivota
odchádza. Snažím sa zo svojej francúzštiny vydať čo najviac, snažím sa zo seba
dať čo najviac. Viem, možno stále budem pre nich návšteva z východnej
európy, ale zatiaľ mi to najavo nedávajú a ja si nechcem vymýšľať. Som
vďačná. Mám pred sebou plážoidný stereotyp, nevadí. Žehnám im. Chcem sa učiť
byť skromná. Práca, miniizba, prízvuk, účes ani šatník zo mňa nikdy Parížanku
nespravia, to si uvedomujem. Som malá Paťa z Nového Mesta, som tu, aby som
sa učila. Rozoznávam v svojej duši prvky spokojnosti a šťastia.
Nemienim sa na nič hrať. Nebalím si kufre domou, ani neskuvíňam. Deti ma prijali veľmi dobre. Budem tu mať
vlastný život. Len sa musím naučiť brať veci profesionálne.
Mňam, skvelý obed. Mušle s ryžou, dezert č. 1 syry
s veľkým S a ako sladký dezert Gateau au chocolat, Dimitri
piekol. ( resp.vymastil plech )
Dnes sme videli „jardins du monde“toto stojí za prechádzku, ukážky záhrad,
z každého rožku trošku. Je to fascinujúce, deti najviac ocenili
trampolíny. Myslím, že Marry by tu bola schopná prežiť dlho.
Začínam rozmýšľať po francúzsky, síce len v tých
ľahších situáciách, ale predsa. Ch. st.(starý otec) je naozaj v pohode,
nachádzam v ňom dedka, ktorý sa už za tie roky naučil nestarostiť sa pre
prkotiny ale tešiť sa z dobre vychladeného piva. E. sa nezmenila, verím,
že sa nájde čas na bližší rozhovor.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára