kone na pláži a neuróny v hlave

pripadám si normálne. Po dlhej dobe. Kľud.  Večere pri telke, čo chladnička dala. na hlavnom kanáli dávajú znepokojujúcu reportáž o bohatých Rusoch expandujúcich na Azúrovom pobreží. S Brigitte krútime hlavou. Život je otázka priorít, pripomína mi červený výkričník v hlave. Mám sklon podceňovať jeho varovné píp. A to sa mi nepáči. Začiatkom školského roka už začnem s pravidelnou prácou na mojom vzdelaní. No, prvý týždeň ešte budem musieť počkať, kým sa všetko utrasie, zabývať, papiere, socializácia....Ale snáď ma dobre  vychovali.
Posledný prázdninový (a prvý seprembrový) deň už ráno jasne naznačil, že leto skočilo. Nenechali sme sa však vyrušiť, však bazén má 31°, čo na tom, že vzduch len 23° :D
Čas ideálny na manéž. Tú starú poctivú ručne maľovanú manéž s všakovakými druhmi koní a kočov. Na slnku je príjemne, manéžová dychovka a pizza v žalúdku presviedčajú moju myseľ a telo na úsporný režim. Cililing, kolotoč končí, ide sa na zmrzlinu. Vyberám si mätu (s kúskami čokolády) a liči (S.S. vie prečo). Do kornútka. Ozajstného. Dimitri si trúfa, zmrzlinár mu však k jeho čokoládovej pridal aj podbradník. Ľudia sú milí. Dievčence prichádzajúce po nás sa pýtajú, či má aj zubnopastovú príchuť. Poslal ich do lekárne. Kde by ich poslali u nás, to radšej vedieť nechcem.

nemohla som si to odpustiť

Objavujem hranice mojej trpezlivosti.  Moja hlava a ušné bubienky akosi prestávajú mať radi tie situácie, keď v jedno momente vrieskajú dvaja malí netrpezlivci a naraz sa im vyhovieť nedá. Pomaly si osvojujem princíp odvedenia pozornosti. Pomaly ale (ne)isto. Ale triky naších babičiek so žuvačkami sa osvečujú.
Som svedkom širokých škál vzťahov. Od prekvapujúcej harmónie medzi manželmi (navonok to možno vyzerá chladne), cez švagriné (vyzerá to dobre, len bohužiaľ si nesadli; ako môj biftek so žalúdkom) až po unavujúco rozhľadrozširujúcich bratranca a sesternicu (buď sa majú extrémne radi alebo sa tak neznášajú, že to moja nervová sústava ťažko znáša). Nárek a smiech. Striedajú sa pravidelne každých 5 minút. Končí to tak, že obaja sa vrhnú do náruče starej mamy, ale každý z iného boku. Rovnaké slzy, rovnaké ponosy na toho druhého.
Lúčenie. Prechod. Škola života.