áno, ešte som tu

Povedať, že nestíham postovať by bolo klamstvo. Žijem v dvoch rovinách. Zakúšam samotu, závan zodpovednosti, radosť z nových  internacionálnych priateľstiev, školu trpezlivosti, hlad aj slastne plný žalúdok bretónskych palaciniek s rokfortom a orechami. Stratenosť v okrsku, ktorý som nikdy nevidela a úsmev nad turistami, čo hľadajú Louvre. Vyšťaviť maximum z prítomnej chvíle, th´at the goal for today. Nachádzam si svoje miesta.Geograficky, duchovne aj sociálne. Maupassantove novely od bukinistu za 3 € Jeho denník opisujúci postupujúce šialenstvo, baví ma to. Vonia knižnestaro, milujem tú vôňu. Včera sme profitovali z počasia, piknik la place de Vosges, židovská štvrť. Krásna,na prvý pohľad nčím extravagantná, čistá, staromódna. Muži s pokrývkou hlavy predávajúci typickú zeleninu.  Uvedomujem si, ako zabíjam čas. Možno preháňam. Mám veľa otázok,na ktoré odpovede poznám už veľmi dobre, len...chápete. Nemôžem povedať, že mi domov chýba, aj keď na vianoce pôjdem domov rada!  Vzdialenosť lieči. Občasná nostalgia je prípustná."Intenzívnejšie" pracujem na portugalčine.Dostala som do života toľko skvelých vecí, vidím toľko zaujímavých obrazov. Nemám ich ako zachytiť, vytváram spomienky.

 Zažívam svojich 23 sekúnd otáznej slávy.  http://toulavakamera.ceskatelevize.cz/article.asp?id=3758 12:05-12:28 (nie, nevyštudovala som nič historické, ale táto brigáda sa mi veľmi páčila).

Prenikám do čara moderného umenia, rozvodná skriňa Georga Pompidou- a ukrýva zázraky.

Sila spoločenstva. Ľudia, s ktorými sa môžeš modliť a v ten istý deň piknikovať cestoviny či tancovať v    jednom z klubov v druhom okrsku :D V sobotu tu bola Lady Gaga. Idúc a trúbiac popri Les Halles, narobila taký randál, že všetci puberťáci sa za ňou rozbehli. Les Halles sú super, žiadni turisti (vraj je to nebezpečné, niektorí hovoria- a možno sa nemýlia), ľudí ako keby na václaváku odstavili tri jazdné pruhy zo štyroch. Mládež, kaviarne a McDonaldy v rôznych variantách. Kedysi,keď som bola ešte menšia, to bolo u nás cool, ísť do "mekáča na hranolky", to bol sviatok na koncoročnom výlete. Porovnávajúc to s úžasnou fr. kuchyňou a ojom peňaženkou, tak chodím viac často a menej nadšeno. Gastronomicky som si zaľúbila rue de Montparnasse v bretónskej štvrti, ktorá je doslova plná palacinkární- palacinky hocijaké a hocijako. Popíja sa k nim Cidre z malých keramických misiek. V prekvapivo úžasnej spoločnosti (maminine kamarátky, ktoré majú 60 a 80, ale vedia byť tak blízke a normálne) čas uteká rýchlo. Zajtra začína skvelá akcia, kvalitní hudobníci z všakovakých štýlov koncertujúci v metre. Tí Juanovia spievajúci na linke 1 "Nossa, nossa" z playbacku pýtajúci mince ma neoslovujú, ale toto bude pecka. Výstava módy impresionizmu z musée d´Orsay. Len keby lístky na metro išlo tlačiť doma. Chýba mi teplý sveter a  odhodlanie ísť do toho dažďa. Objavujem čaro polnočného subwayu (aj keď nebažím po rovnakom type dobrodrúžstva ako žmurkajúci chlapíci pri vedľajšom stole). je mi vlastne dobre!