štvrtok 6. septembra 2012

piknikom to začalo


23:10 Paríž, streda, 5. septembra 2012

Nadšená. Vonia mi to tu. Veľmi.  Aj keď mapa stále v kabelke, cítim sa ako ryba vo vode.  Som au-pair, (možno trochu pre niekoho podradné), ale žijem v špinavom meste, ktoré som si za krátky čas tak obľúbila. Uf, neviem, kde začať. Malá paťa sa vystrojila(po 7 hodinách s deckami) na Hillsong piknik do jardines de tuiliers, hneď vedľa Pyramídy. S pocitom slobody, trochu menšou dušičkou a kabelkou napratanou čipsami a colou som nastúpila do metra.  No a keďže  jardins de tuiliers  sú dosť veľké a pikinikujúcich tam bolo enormne,  po 20 minútach obchôdzky som to našla.“ Ahoj, toto je Hillsong?“, pýtam sa prvého človeka z tej grupy, čo sa na mňa usmial. Áno, som tu správne. Možno som čakala niečo ako “hej banda, toto je Patrícia“, bola som však zoznámená len s Caroline, ktorá však mala toho v ten večer veľa. Postupne, kúsok po kúsku, nasledovalo nespočetné „teší ma“.  Francúzsko, Kongo, Texas, Rumunsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Angola, Egypt, California, Slovensko. Pestrá paleta národností, farieb, osobností.  Treba stále prepínať jazyky. A to ma ešte zoznámia s Brazílčanmi!
 
Po dvoch hodinách som zistila, že tu nie som sama Slovenka.  Bratislavčanka na afrických štúdiách v Spojených štátoch na exchange v Paríži, to bolo prekvapenie pre nás obe. „A môžete zaspievať slovenskú hymnu?“  pýta sa chalanisko s ktorým sa poznáme 39 sekúnd.  A my sme naozaj spustili Nad Tatrou sa blýska.(To by ma teda naozaj nenapadlo, čoho je človek schopný)  Zotmelo sa a podaktorých sa dalo identifikovať len podľa kontrastného chrupu a copíkov.  Cez deň kráčajúc s deťmi vidím černochov zametať ulice, predávať Ajfelovky , v lepšom prípade blokovať na pokladni,  bodygárdovať. A na druhej strane takých, ktorým by Riťmus určite závidel .  Tvárme sa.

Vychádzajúc z metra sa ma spýta na cestu Newyorčan cestovateľ. Rada sa rozprávam s ľuďmi, s ktorými zdieľam hoc len 5 minút svojej trasy po avenue Wagram. Pýta si odo mňa číslo, dávam mu radšej facebook. Nehnevá sa, nie je to úchyl ani sociopat. Lúčime sa, akoby sme sa poznali roky.
 we are young.
Znovunachádzam ticho  svojej garzónkoidnej izby obohatenej o ďalšiu lampu a kvetináč. Stolička a stôl prídu čoskoro. Mám všetko, čo potrebujem.  Už len vybrať, ktorým múzeám zajtra venujem svoj voľný  čas. Volím úžitkové umenie, módu a reklamu (Musée des Art décoratifs, de ma mode et de la publicité). Na Louvre ešte nie je tá správna chvíľa.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára