23:10 Paríž, streda, 5. septembra 2012
Nadšená. Vonia mi to tu. Veľmi. Aj keď mapa stále v kabelke, cítim sa ako
ryba vo vode. Som au-pair, (možno trochu
pre niekoho podradné), ale žijem v špinavom meste, ktoré som si za krátky
čas tak obľúbila. Uf, neviem, kde začať. Malá paťa sa vystrojila(po 7 hodinách
s deckami) na Hillsong piknik do jardines de tuiliers, hneď vedľa Pyramídy.
S pocitom slobody, trochu menšou dušičkou a kabelkou napratanou
čipsami a colou som nastúpila do metra.
No a keďže jardins de tuiliers sú dosť veľké a pikinikujúcich tam bolo
enormne, po 20 minútach obchôdzky som to
našla.“ Ahoj, toto je Hillsong?“, pýtam sa prvého človeka z tej grupy, čo
sa na mňa usmial. Áno, som tu správne. Možno som čakala niečo ako “hej banda,
toto je Patrícia“, bola som však zoznámená len s Caroline, ktorá však mala
toho v ten večer veľa. Postupne, kúsok po kúsku, nasledovalo nespočetné
„teší ma“. Francúzsko, Kongo, Texas,
Rumunsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Angola, Egypt, California, Slovensko.
Pestrá paleta národností, farieb, osobností.
Treba stále prepínať jazyky. A to ma ešte zoznámia
s Brazílčanmi!
Po dvoch hodinách som zistila, že tu nie som sama Slovenka. Bratislavčanka na afrických štúdiách
v Spojených štátoch na exchange v Paríži, to bolo prekvapenie pre nás
obe. „A môžete zaspievať slovenskú hymnu?“
pýta sa chalanisko s ktorým sa poznáme 39 sekúnd. A my sme naozaj spustili Nad Tatrou sa
blýska.(To by ma teda naozaj nenapadlo, čoho je človek schopný) Zotmelo sa a podaktorých sa dalo
identifikovať len podľa kontrastného chrupu a copíkov. Cez deň kráčajúc s deťmi vidím černochov
zametať ulice, predávať Ajfelovky , v lepšom prípade blokovať na
pokladni, bodygárdovať. A na druhej
strane takých, ktorým by Riťmus určite závidel . Tvárme sa.
Vychádzajúc z metra sa ma spýta na cestu Newyorčan
cestovateľ. Rada sa rozprávam s ľuďmi, s ktorými zdieľam hoc len 5
minút svojej trasy po avenue Wagram. Pýta si odo mňa číslo, dávam mu radšej
facebook. Nehnevá sa, nie je to úchyl ani sociopat. Lúčime sa, akoby sme sa
poznali roky.
we are young.
Znovunachádzam ticho
svojej garzónkoidnej izby obohatenej o ďalšiu lampu
a kvetináč. Stolička a stôl prídu čoskoro. Mám všetko, čo potrebujem. Už len vybrať, ktorým múzeám zajtra venujem
svoj voľný čas. Volím úžitkové umenie,
módu a reklamu (Musée des Art décoratifs, de ma mode et de la publicité).
Na Louvre ešte nie je tá správna chvíľa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára