Iksplôdin´

A zase prichádzam. Blonďaviem. To to slnko a more. Pijem strašne veľa vody.  Ostáva posledný týždeň v Arcachone a ja mám chuť bilancovať. Nemaľujem sa, neučím sa, nechodím takmer s nikým von. Ale prázdniny sa už končia.  Takto o týždeň vymením plavky a udicu na kraby  za plán metra a pariscope (brožúrka so všetkým kulturoidným v Paráži).

 Objavujem stále nové slová, ktoré vlastne pochádzajú z francúzštiny.  Bazár (beaux art) napríklad. A napadlo vás, ako vznikol pulóver? Šak „pull over“ potiahni cez (hlavu).  No dobre, to je z angličtiny, ale uvedomili ste si to??

Nadia obohatila nie len môj playlist (60. Roky a elektronická francúzska alternatíva) ale vlastne život celkovo. Nestretli sme sa náhodou.  Nie, žeby som neverila na náhody, to  sa s nikým biť nebudem. Ale toto je niečo úplne odlišné.  Stávajú sa nám veci, ktoré majú od náhody ďaleko ako... no nechajme to tak, proste ďaleko.

Milujem rána. Čas, keď do ticha hrá  5 sekúnd John Mayer (potom budík zaklapnem).  28 minút s Vedúcim. Posilňujúce ako káva z novomestského Korza.

Ráno chodievam po chlieb do neďalekej pekárne.  3 ficelles, 2 baguettes viennoize et Sud Ouest (to posledné nie je druh chleba, to sú regionálne noviny).  Začínam chápať, čo je  to chlieb. Ratatuiile mal pravdu, to nespoznáš ani podľa vzhľadu, ani ceny ani miesta kúpy. To musí tak správne praskať, keď ju zlomíš. Brigitte je brilantná kuchárka, môj priečinok „recepty“  sa plní. Odchod bude ťažký.

Dnešok sa opäť niesol v atmosfére vody, opaľovacieho krému ( pošetilá snaha neopáliť sa bola porazená) a záhaľky.  Len Jean-Paul s Augustinom  sa činili. Chytili 19 megasardiniek a jednu morskú hviezdicu.  S Eleonórou sme si však dopriali čas bez detí.  Potrebovali sme preriešiť BOZP a kľúče od bytu, nakoniec sme však vzájomne popretriasali rodinnú históriu a ja zisťujem, že nie len moja rodina je hodná  telenovelovského spracovania.  Mám rada naše rozhovory, len keby ich nekazila moja francúzština.

Uvedomujem si, že som im trochu krivdila.  Je to vlastne ešte celkom normálna rodina. Čo znamená ale normálny? :D). Moja štandartná zapálenosť pre charitu (prečo  Amíci vyhadzujú nadbytočné obilie a nedajú to do Afriky?????? ) a následné posudzovanie ľudí, ktorí  denne majú to, čo ja raz za rok,  vyplývali z neskúsenosti.  Ako Stredoeurópanka (ale bacha, už mám dotykový telefón), vychovaná na chleboch so salámou  som sa rýchlo aklimatizovala a to, čo som doma vnímala ako mierny prepych  tu začínam považovať na štandard.. Paradoxne si však všímam tú radosť, ktorá srší z táborníkov tlačiacich do seba na pláži sendviče s majonézou, ziatiaľčo ja si objednávam tatársky biftek (koľkokrát sa mi naň slinky v Irishi zbiehali ). Ešteže som tu služobne a takto o rok v parku, ktorý mám(napriek všetkému) rada s ľuďmi ktorých mám rada budem tlačiť krabí šalát ktorý mám rada. Teda tak by to malo byť. Skúsenosť.

Strašne veľa Španielov,  vždy rozmýšľam, čo asi robí ten môj vdp. Brácho.

 Vietor pritvrdil a slnko to na dnes už zabalilo a ja urobím rovnako.

Ctrl plus S  (a nie len v počítači).

ako? perne!

a je to tu.... páni, sranda. dnes je tu "braderie", niečo ako mestský totálny výpredaj, všetky obchody vytiahnu, čoho sa potrebujú koncom sezóny zbaviť a dajú na to smiešne ceny. S Nadyou som sa zoznámila oficiálne až včera, aj keď sme sa toľkokrát stretli v kaplnke. Je to zaujímavé, ale to, že som kresťan mi dáva tak veľa možností. Mám "rodinu" všade po svete. Stretávam ľudí diametrálne odlišných, za iných okolností by sa naše cesty nikdy neskrížili. Na prvý pohľad si človek povie, že ufff, ten človek nie je "moja krvná skupina", ale len čo sa cez to prenesieš, výsledok je často ohromujúci. S Nadyou sme toho príkladom. Rozdielnosť rasy, jazyka a módneho vkusu, prostredia... A predsa.  Slovo dalo slovo a pôvodný zámer sadnúť si niekde v kľude na pláž sa zmenil na "a šak poďme sa tam trochu pozrieť, na tie výpredaje".  Výsledkom boli 2 laky na nechty (za 1 €, no nekúp) a kožené sandále. Oslávili sme to makronkami. Strašne dobrými makronkami. Som vďačná.Dnešok mal inú príchuť. Domáce cookiesy a čierny čaj.

zlacneli aj syry

áno, v podsate sme zdraví. 

D. sa dnes zabával komolením slov. Z "Patricia" vytvoril "Patinka", tak ma volá ocino a zvyšok rodiny, keď som dobrá :D
Pri francúzskom stole sa máme  vždy čo učiť. Najnovšia vychytávka: Môžeš začať jesť, keď je (samo)obslúžená 4. osoba. Na ostatných čakať nemusíš :D

dojmy a pojmy.

Rušno. Veľmi rušno. Plný dom ľudí, z toho dva kusy detského charakteru. Zdieľam s nimi komodu na oblečenie. Uplatnenie toho prastarého princípu, ktorý hovorí, že (sociálne) stresové situácie majú často za následok utuženie vzťahov medzi dvom osobami, ktoré sú pod týmto stresom. Ja som tu nová, E. je vystavená zvláštnemu správaniu svojej švagrinej. Viac spolu srandujeme a keď sa zvečerie, nastáva čas na čaj a Farmára (Dnes to sekalo, tak sme s tým sekli, že zajtra). Vyfasovala som od nej ibalgín v podobe megakapsulí, bolesť brucha asi bola evidentná. Keď budem v Paríži, budem sa liečiť týmto:

  Únava. Šťava. Spoznám zaujímavé blogy. Vtipné je to, že často sa jedná o osoby, ktoré osobne poznám a netušila som, ako dobre píšu.
Btw, hovorí vám niečo meno Usain Bolt?  A táto jeho póza? D. ho veľmi obdivuje, zakaždým, keď sa chce predviesť, že má také svaly, inštaluje tie svoje ruky do tejto polohy. Ukazujúc k nebesiam. Je to vtipné. Niečo mi to pripomína.

Večere po večeri občas trávim na pláži, obdivujúc tú rôznorodosť, akú mi ponúka obyčajný život v inom svete. Príliv, aký som ešte nevidela. Je v tom možno trochu gýču, ale v gýči je vždy trochu krásy, tak to nechcem preháňať. Obdivujem fotografov, ktorí vedia a nehanbia sa vytiahnuť svoju zrkadlovú mašinu zakaždým, keď to stojí za to. Nie som, neviem, nemám (asi preto to obdivujem) a tak si všetky tie obrazy radšej vychutnávam ako flambovanie palaciniek. Bum,a moment, ktorý ste chceli za každú cenu zvečniť ste nevideli riadne ani naživo. Nech je teda čitateľ prosím veľkorysý voči mojim snahám zachytiť to tu do jpg formátu. Biely úsmev černošského dievčatka. Pred poštou sa mi prihovára dredatý bezdomovec. Nebýva to u mňa vôbec zvykom, ale so strachom pridám do kroku.Niečo ma brzdí, ale aj tak pokračujem v ceste dom...Out of nowhere, hrá mi v Kossoch.

Môj mobil dnes po dlhej dobe zazvonil. Nejaký 123 mi zase ponúkal za 1 sms skúter či auto, neviem presne. 

Priberám na slovnej zásobe a váhe. Zajtra pôjdem behať(povedala som si včera). Vytrvať v športe a celkovo(napr. v trpezlivosti) je pre mňa niekedy ako sundávať piesok z mokrých nôh.

refrešin´

Beach burger s hranolkami a šalátom.špecialita podniku, kde sme boli na obed. Plný dom rodiny, až sa časť musela odpažiť spať na rodinnú jachtu. Vychádzam von. Vyzerám ako socka, je dnes mi je to fuk.

Istý človek (a bol to, pokliaľsipamätám, drsný metlák) raz povedal, že sa teší ako malé dievčatko. Uvedomujem si svoju malosť, fascinuje ma. Brilantne to vymyslel ten Boh, palec hore!

les vacances

voľno. zmena identity. okuliare, klobúk, plavky a osuška od Hermésa. Dnes som bola za dovolenkárku. Prvý raz som videla, žiarlivú scénu live,Ona v záchvate hádže z okna sa fľaše s mliekom.On sa úspešne uhýba. Chutí mi sušené mäso a žltý melón.Až teraz si uvedomujem do enormné mnohžstvo zrkadiel v dome. Ak ma chytí narcizmus, odfotím sa v každom ako správny puberťák. Dr. House online.  Skype, veľa skypu. víťazstvo- pomocou odvádzania pozornosti šteklením po 10 minútach oblečiete aj bojovo naladené dieťa rozhodnuté odmietať vás. paradoxná únava. dôležitosť okamihu. Mám šťastie. Čas nahliadania do vlastného ja.  

v dôsledku absencie živých organizmov , stáva sa z mňa samofotca

novinky

Klop klop (robia moje číňakoidné sandále rozpálenému chodníku), pohľady okoloidúcich, černošská rodina rapperov  so smiešne položenými  šiltovkami, Everything (http://www.youtube.com/watch?v=f1tVk-QlBKs)  Mám to , po čom som vždy vlastne tužila, sociálne vypnúť od všetkých ... prečo sa potom sťažujem????? Budem tu až do 3 septembra. Chvíľa. Objatie od O. Je mi jedno, čo si myslia plážoví výletníci o mojich slzných kanálikoch, nie som na prázdninách, žijem. Starenky pri vode pripomínajúce mi babičku. Maják v diaľke. Horúčava. Mala by som sa učiť portugalčinu. Pochovali sme kraba, ktorého sme včera chytili. Konverzácia s Brunom, rodinným priateľom, má sieť hotelov a jeden aj v Bratislave. Že sa tam o chvíľu chystá,  pozdravujem rodnú hrudu.  Zrelosť, nie len paradajok.. (D. chce jesť vlastnoručne zasadené rajčiny aj keď sú viac zelené než červené, jeho správanie je mi povedomé).Revolučná láska, Maťo hovoril. Viem, že tu mám byť, Práve tu a práve teraz. Dostávame, po čom túžime, často v iných formách. Mojou cestou k šťastiu je učiť sa to. Milovať v ubíjajúcom stereotype, neskôr označenom ako obohacujúcom. Služba, to nie je že doplnok ku „plnohodnotnému“ kresťanovi, to je makačka. Často ťa neprijímajú. Ani tvoju snahu. Ideš ďalej.

 Chrt behajúci za šiškou. Danko, hneď mi prebehne hlavou (brácho č. 3, miluje chrty).Nedobrovoľne opálená. Strach. Pokoj, sloboda, služba. Snaha vykročiť. Nebyť tuctový. Všetko je tak, ako má byť, len si to neuvedomujem. Niekedy. Túžba. Priority. Objavovanie. Vytrvalosť. Už dlho som nebola behať. Ešteže máme právo byť omylní.  Nemám, len jediného  Potešenia. Prítomnosť. Dans les lieux trés hautes. Už sa teším, ale nie tak, žeby som chcela rýchlo preskočiť 17 dní. Ale tak, ako keď dieťaťu poviete, že o 17 dní budú Vianoce ale ešte mu poviete, že dovtedy bude každý deň vidieť niečo zaujímavé.

Hľadať progres. Žiť naplno.

Učím sa chvále. Odchádzam z pláže s úsmevom, pohľad sa mi skríži s dôchodcovským párikom. Prechádzam okolo koncertu, hrajú nejaké to plážové  ska. Sú strašne podarení. Tých pár ľudí, kt. im venujú pozornosť sa začína roztancuvávať. Odchádzam iným krokom.

Svič

Prichádzam domov, deti spia, výmena stráži s E. Priateľská konverzácia. Zajtra sa ide zase na loď, hovorí, že keď chcem, môžem zostať doma a mať voľno. Hurá.

Je zaujímavé, Francúzi hovoria: pas des nouvelles, bonnes nouvelles.(žiadne novinky- dobré novinky).

Žiadne novinky. Dobré novinky.

15. August , opäť raz oslavodiná pohotovosť

voľno. konečne.neviem...

 15. august- Nanebovzatie, Arcachon  (a celé Francúzsko slávi vo veľkom). Ach. Oslava sa skončila. Zúčastnila som sa veľkej omše s biskupom na pláži. Vrelé privítanie všetkých, aj len okoloidúcich. Out of buble. Čestná procesia s požiarnikmi v uniforme. U nás by sme to nazvali hody/odpust, tu sú to fệtes de la mer. Peniaze. Pláž. Radostní ľudia piknikujúc sendviče.  Pridávam sa s kinder čokoládou a vodou zo supermarketu. Zapínam na pláži notebook.  Pán po šesťdesiatke s cigarou sa ma prihovára, či idem kukať telku. Vravím, že tento výhľad na život je lepší, než telka.  Pijem vodu. Pýta sa ma, či je to voda naozaj(v „našich“ končinách by som chápala  podozrenie na pálené, ale tu? :D). Z diaľky počuť detský krik. Pán s cigarou  zostupuje kochajúc sa  k vode. Začína byť rušno, asi som si zvolia na miesto odpočinku čekpoint stretnutí.  Chlad. Dnes pršalo, resp. postrašilo. A práve dnes, keď sú hody. Pánko hovorí rodine, že treba šetriť, že on ten sendvič doje.  Nechal ma odfotiť si ho. Či som Angličanka. Pýta sa ma na Slovensko, či je Belehrad hlavné mesto. Bratislava- Belehrad, to znie podobne. Húpe sa na lehátku, zabáva celú pospolitosť komickými pádmi do piesku. Šoumen. Rozumel by si s mojou babičkou. Ponúkajú ma bonbónmi. Osamotenosť. Apollinaire povedal, že človek slobodný bude stále hľadať more.  Tá slaná hmota sa mi stále prelína životom. E. mi vravela, že sa nemám dávať s cudzími do reči. Ale však ma poznáte. Už dvakrát som stretla iného sivovlasého pánka s brilantnou angličtinou a manželkou na vozíčku. Ľudia na ulici sú otvorení.

  Keď nad tým tak rozmýšľam, nechcela by som mať au pairku. (L.-brácho mi hovoril, že je to normálne, že si stále pýtajú mamu, prirodzené.) A nechcem mať v chladničke evianku.

 Čo je normálny život??

Po dlhej dobe som cestovala hromadnou dopravou.  Loďka nás previezla cez Arcachonský bazén do Cap- Ferret.  Ževraj tam prázdninuje veľa známych ľudí z telky a tak. Nezbadala  som. A ba hej, boli  sme navštíviť jedných rodinných priateľov. Ray-bany na očiach trojročného dieťaťa s plienkou. Vplyv. Piesok v topánkach z laugaríciovského New Yorkeru.

Cestou späť, vidiac partu kamarátov otvárať malého Hajnekena,  som veľmi myslela na trochu iné geografické súradnice.  Prispôsobujem svoj jedálniček a slovnú zásobu. Môj žalúdok našiel prístav tu, duša čaká na Paríž(nepochopte to nesprávne, ja tam nejdem s nejakým loveckým očakávaním!!! Len sa teším na ľudí. Obyčajných- viac menej, podľa možností). Je však aj naozaj oBohacujúce byť v týchto podmienkach. Komfort (nemyslím vehementne materiálny, ale aj duchovný a sociálny)minimalizuje možnosť vývinu. Preto je  utrpenie určitým spôsobom tak dôležité. Ťažko sa mi to osvojuje.

 Už sa učím, že „nikdy“ má často iný význam. O. ma chytí za ruku  a so sladkým úsmevom hovorí, že ma nikdy nepustí. D. zase, že nikdy v živote mi nepovie ďakujem. Zase dneska obohatil vodu vo vani o produkt svojich nefrónov. O. dala pokračovanie seriálu „nieeeeee, ja toto jesť nebudem!“ Možno to znie krute , ale fakt  chápem rodičov používajúcich rozumný fyz. trest za účelom výchovy. Veď  aha, som tu, živá a zdravá a to si moje pozadie pamätá dosť.

 Parafrázujem neviem koho: Au pair musí brať vrtochy tých malých profesionálne(nie snažiť sa ich vychovávať), to čo si rodičia vychovajú, to budú mať, keď ja už dávno budem iný chlebík papať. Inak Bacon je génius.

  Vedľajšia manéž sa rozsvietila. Koníky, koče. Vôňa pizze. Vôna cigary. Pripomína mi to školský výlet v tretiaku, boli sme v Bratislave a s Vojtom sme si zapáli dutnik. Zdá sa mi to ako večnosť.

Ľudia sa približujú, mám dobrý flek a oni chcú vidieť ochvíľuzačínajúci ohňostroj. Strácam intímnu zónu a pocit teplých nôh. Výmenou za tak dobre zvláštny pocit. Ako keď si pankáč a prídeš na punkový koncert do iného mesta.  Vesmírna odysea mi hrá v hlave. 

Považujem sa za človeka, ktorý je často síce natvrdlý a ovplyvniteľný momentálnou hladinou progesterónu a adrenalínu, na druhej strane, keď si takto sadnem, zase raz si uvedomujem, že tento život vlastne milujem a akákoľvek modlifikácia (možno tak často želaná) by bola chybou v programe, nakoniec by sa nedal spustiť. (ako keď som „programovala“ v pascale na gympli a zle som zapísala tie syntaktické hovadiny). Dnes Futuramu pozerať večer nebudem.

Trávime svoj život hľadaním odpovede na otázku, kto som.

Uvedomujem si práve v tejto chvíli..

Že som.

A to je , voč tu běží.   (Shakespeare, prepáč)

 Začína ohňostroj, pakujem sa, nechám miesto iným.  Vlastne nemám rada ohňostroj. Pripomína mi silvestre na novomestskom námestí.  Snažím sa fotiť ľudí, ktorí fotia ten zhluk síry. Sú zaujímaví. Môj mobil fotí na kočku, ospravedlňujem sa za kvalitu.

čestní procesisti

MHD

kapitán MHD v službe

Barla a chuť do života

daunload

fragile

keď večer jogging, tak určite park Moresque

francúzsky stôl (art de la table) je vraj zahrnutý do UNESCO

párty nadruhú

Dnes sa vo veľkom slávilo nie len v Londýne. Pracovne som sa zúčastnila bezpríležitostnej žúrky.(starí rodičia pozvaní- deti pozvané- samože aj s au- pair) A kedže času a slnka je veľa a nápadov málo, stretnutie sa nieslo v slamennom duchu, čili vstupenkou bol vlastnoručne ozdobený slamený klobúk. Možno je to cynické ale, strážiac D. v bazéne(nechcel z neho za živý svet skoro celý deň výjsť) som si uvedomila etapy ekonomického života jednotlivca.
 1. nerobíš žúrky (hostiny), lebo na to nemáš
2. robíš, ale všetko si varíš atď. sám, treba šetriť
3. robíš žúrky, ale všetko ti zabezpečí personál
4. robíš žúrky, ale všetko si varíš sám, treba nejak zabiť čas.

Marie prináša s hrdosťou koláč, ktorý sama upieka. Páni s veľmi dobrým vínom na stole radostne kričia Bravó.
Páči sa mi tento spôsob stolovania. aperitív(olivy, jednohubky)- predjedlo- hlavné jedlo- syr- dezert.
Našinec by čakal šnicel o 13:00, tu sa ide oveľa pomalšie. Objavenie Ameriky :D

S E, sme nejak dávali dokopy ten môj motivačný list. J.P (starý otec) nadšene pomáhal, bavili sme sa na tom. Byrokracia.

Čo ma mimoriadne pobavilo bol ešte George Michael a tí 1Smerkoví vyčesancihttp://www.youtube.com/watch?v=QJO3ROT-A4E  zatvárajúci OH v Londýne. Korunu zastupoval len Harry a mihla sa tam Kate, kde bolo jej veličenstvo a dvaja nástupníci trónu bude riešiť asi až zajtrajší bulvár.

Psychická únava. Sily s úsmevom a trpezlivosťou vysvetliť že TREBA ÍSŤ SPAŤ! ubúdajú. Vraj sa to poddá.

planéta

Dni plynú monotónne. Rutina praktického ničnerobenia.  Chcem byť užitočná, mávam pocit, že veľmi nie som.  Učím sa brať veci nie príliž vážne. Trpezlivosť a schopnosť rozlišovať priority je naozaj cnosť. „Elle est belle, la vie?“ (Pekný je ten život, čo?), pýta sa otec syna vyvaľujúc sa pri bazéne so slanou vodou a protiprúdom.

Konverzácia pri raňajkách (až tu som pochopila, čo je to čokoládový corissant) sa zvrhla na kuchyňu. Môj krvný tlak pri otázke „A ty varíš Patrícia?“ vyskočil priam olympicky. Vraj  im musím dakedy spraviť tie „alushky“. Niet výhovorky, namiesto bryndze dáme čerstvý kozí syr z trhu.  Som asi zvedavejšia, než oni, ako to dopadne. Hanbím sa, zvykla som si zalievať Vifóna a podporovať svojim 1, 20 € skleníkových Číňanov. Fakt sa za to hanbím, nuž raz darmo, život slovenského študenta má svoje špecifiká. Eščiže ocec zna, jak še roba prave spišške halušky, mu musim zavolac.

Učiac O. robiť na pláži mlynské kolá sa to učím aj ja(vždy mi chýbala odvaha). Šak keď sú tie olympické hry, treba.

Smotana. B. ju dáva všade, varí brilantne. Ak raz budem mať svoju vlastnú kuchyňu, namôjveru si tam vycapím jej plagát.

Emócie. Iný kraj, iný mrav. Pochádzam z prostredia, kde sú časté výmeny názorov vydiskutované a dochádza k Odpusteniu, najväčšiemu zázraku bytia.  Mám pocit, že tu sa ľudia vôbec nehádajú, ale občas rozmýšľam, či si majú čo ozaj povedať. S prekvapením zbadám pri večeri E. ktorá má slzy na krajíčku(A. podráždene: “čo je?“). V takej chvíli je človek rád, že treba pokrájať D. mäso, snažím sa na to koncentrovať na 110%.  Mám ich rada. Aj týchto aj tamtých. Nevylučujem, že je to otázka rozdielnej kultúry a že moje subjektívno sa proste selko. M.E raz povedala:“ všetci sú nešťastní“. Rozmýšľam, čo si myslia o mne, keď sa premávam s Bibliou.

Slnko praží, každý sme vyfasovali slameňák, ženy kúpili stuhy a horsa do výzdoby.(kto videl pýchu a predsudok:D)

Btw, tu ľudia nie že zaťahujú, oni viažu skoro neviazateľné.(väzba koncová hláska prvého slova –začiatočná druhého). Uvedomila som si to dnes na omši. Vznikla zaujímavá situácia, O. sa nečakane dovalila ku mne, nechápajúc, čo ten pán stále hovorí o nejakom Chlebe, nech vraj ide do pekárne. Na moje provizórne vysvetlenie, že  to je zázračný chlieb mi odpovedá, že zázraky neexistujú.

 Ujo z parížskeho úradu práce s kanárim akcentom volal, že mám poslať ešte životopis a motivačný list, prečo chcem vymeniť nálepku slovenského študenta za „jeune fille au- pair en France“ a CV. Smejeme sa spolu s E., ona má napísať motivačný list, prečo ma potrebujú a s potvrdením, koľko má detí a koľko kúpeľní v byte.

15. júl sa blíži. Vivat prítomnosť.

rentgén jedného štvrtka

 http://www.youtube.com/watch?v=_fziBnnMzP0 . Skype. Ľudia. Ale poporiadku.
Je to 9 dní, čo som tu. Náznaky chmár, socializácia ešte nemá ako prebiehať.Do Paríža prídem až v seprembri, prímorský Archachon ponúka veľa. Stačia štekle a brizolit a horsa! do barov, ryby sa lovia cez deň. Neskúšam.
 Teším sa na Powerhouse Paris (Hillsong pre 18-25). Chcem žiť v súčastnosti. Učím sa to a ďakujem za mnohé lekcie. My ľudia sa ideme pozabíjať pre svoje práva a zabúdame na svoje sľuby a rozhodnutia. Život je otázka priorít.
 37°C. Ospalosť. Je tu pekne pri tom mori na prázdninách, len sa to vlečie...
Beriem intenzívne kurzy portugalčiny (s Aurorou) a trpezlivosti( s Dimitrim).. Niekedy ide lepšie jedno, inokedy druhé.
Učím sa chodiť cez prechody, niekedy rozmýšľam, kto má menej rozumu, či ja v sluchátkach či oni v mercedesoch.
Prekvapenia a paradoxy.
Uprostred hluku a páľavy som našla otvorenú kaplnku. Posvätné ticho a blahodárny chlad.
Nikdy som nebola v Anglicku. Vlakom je Paríž - Londýn 2 hodiny a voľačo. Vidím to na nejaký víkend.
Vyvíjam softvér pre čo najrýchlejšie uloženie deti do postelí. Všetko záleží od modelu a verzie. Napríklad taká Olympe sa dnes chytila. Po výzve: "Choď si umyť zuby, mám pre nás supertajné tajomstvo- prekvapko v tvoje izbe" sa po nej až zaprášilo. Maliny, ktoré som premiestnila zo stolu pre dospelákov do jej izby spôsobili čarovnú atmosféru a želaný efekt. V tajnej skríší sa dnes zhaslo veľmi rýchlo.
Od dnes považujem Orange vo fr. za riadnych vydridúchov (na slovenské pomery).Ak si nabijete kredit 5 euro,  namiesto našich troch mesiacov tu má platnosť len 6 dní. Viac euro, dlhšia validita. Staré dobré slovenské zaspaté komunikácie.
Dnes mi volal brácho. Potešilo ma to. Veľmi. Neviem si predstaviť, že by sa môj život vyvíjal v inej rodine, aj keď som si to tak veľakrát priala.
Úloha: Profitovať z času, ktorý dostávam.
Krvavé steaky. Čokoládová zmrzlina.

fjúžn alebo čo neuróny dali

je mi vtipne. Blúdim webom a hľa, web s dvojminútovým videom o tom, ako sa máš stať Hipsterom.http://www.wikihow.com/Be-a-Hipster. pripadá mi to ako paródia, ale uvedomujem si, že sa viac menej pohybujem medzi ľuďmi, ktorí sa im nepriamo podobajú(menej než medzi metlákmi,  či ružovo-peroxidovými napríklad.).  Najviac ma pobavila táto veta: Don't take this article too seriously, instead see it as a set of guidelines to work with as befits you. Hipsters pride themselves on their independence from the mainstream. V mysli sa mi vybavil obraz z Artfilmu, že sa mi tam spustila alergická reakcia na Raybenovské okuliare. Na tom webe čítam,  že podaktorí Hipsteri majú radi nezávislé filmy a filozofiu. Začínam si pripadať divno.

A našla som nový vtip o Čakovi Norisovi, že spustí facebook aj cez bankomat. Zatiaľčo muži s napätím sledujú Olympijské hry, s E. dávame dámsku jazdu, v telke dávajú l´amour est dans le pré, už 6. séria. Niečo na spôsob nášho farmára hľadajúceho, ale nie tak primitívne, Aj tak sa zasmejeme.

Začala som behať, už po dva razy som spravila vzdialenosť ku prístavu a späť. Svalovica. Káva. Milí ľudia. Dnes som podpísala s E.  zmluvu platnú od prvého septembra. Je viac, než veľkorysá. V októbri začínam so školou. teším sa. Obľúbila som si autíčka MINI MOKE http://en.wikipedia.org/wiki/Mini_Moke. Z stále bližšej vzdialenosti sa dívam na iný svet. Napadá sa myšlienka, že som sa vždy smiala z Gajsenových. O. mi spravila tetovačku Micky Mousa. S A. sa bavíme o literatúre. Zasvietia mu oči, keď som  mu hovorila o Sartrovitrovi a Mauriaque-ovi. Chvália mi francúzštinu. Viem, že to môže byť oveľa lepšie.

Fascinuje ma Jeremiáš, jeho vernosť v podmienkach na hony vzddialenýh od ideálu.. A sila priateľstva. A moja hlúposť, resp. som ako to dieťa, stále si plánujúc veci a potom musia prísť okamihy, ke&´d si človek uvedomí, že je len človek a že si má zodpovedať otázku priorít. Dril, ale stojí za to.

Architektúra. Dnes sme šli na jachtu, že piknikovať. B. tam na teflónovej panvici na plynovom sporáku opekala baranie kotlety na provensálskych bylinkách. Oceán. Miestami číry, inde hnusný špinavý. Downíci v mojom veku hrajúci niečo ako vodné pólo s "hipsterskoidne vyzerajúcim černochom s copánkami". Borci so snowbordami a pohľadom a lá "obdivuj ma" na pláži pri tejto dune http://www.dune-pyla.com/en/. najväčia v európe. A pod ňou reštika, kde sme jedli.  Mainstream pláže. Kúpila som si francúzske číslo. Orange. Pýtajú sa, či som mexičanka, vraj mám taký prízvuk. Videla som auto s bratislavskou ešpézetkou. The prodigy.Večeriam sama, hore je veľa ľudí, nudila by som sa. Jahody ako dezert.Socializácia. Plastové more hračiek. Naparovacia žehlička. Portugalčanka Aurora žehlí obrúsky, už 14 rokov. Silným akcentom sa mi prihovára: No čo, dievčatko. Vraví, že má 68 ale z dôchodku by neprežila. Vyzerá na 48 max. D. štrajkuje, nechce jej dať pusu. Ona vraví, že vraj je kôli tomu smutná, že zajtra isto zomrie, smeje sa. Mamina má o mňa stále obavy.  Ťahá mi na 20. Som na prázdninách. B. ma ponúka makronkami ,sú fajn, ale na tieto nemajú http://www.laduree.fr/en/fabricant/produits/macarons/. Vraví, že zajtra má vstať až o pol deviatej, že ona sa postará.  

le nouveau monde

Alors, on est lá.  Opäť prechod do iného sveta.  Upršané ráno bolo geniálne, je nedeľa a ja som mala šancu pridať sa k tunajším veriacim. V akožerománskom kostole sa za ten rok nič nezmenilo, len čiperná sivovlasá kántorka mala inú sukňu. Po dlhej dobe som počula fakt krátku a povzbudzujúcu kázeň. Ten típek po 60.tke vytiahol lajster, začala som sa báť. Vylúdil sa z neho svätec, ktorý má dar jednoducho (s miestnym vtipom)vysvetliť tak zložité veci, ako je eucharistia. V tom momente som si to bohatstvo uvedomovala ako už dlho nie. Povzbudená do dažďa.

Btw, dnes sa oslavovalo. Ujo CH. a teta A. mali narodky. Kuracie prsia dusené s whisky, kurry a peprom. Mňam. Starý otec sa smial, že tajomstvo úspechu francúzskej kuchyne je v anglickej whisky.

Nemohla som tomu uveriť, ale decká obľubujú môj playlist. Najviac žerú Depeche Mode a klasiku. Dá sa na to skvele trsať v daždi, zistili sme. http://www.youtube.com/watch?v=a84L1hVVEls

Switch-

Archachon. Starí rodičia č.2. Až zbytočný prepych, zároveň plno džadov.(rozumej prkotiny, čo skladuješ ale ich funkcia je minimálna). Babička B. má na sebe presne tú istú dlhú riflovú sukňu a presne tú istú modrú košeľu ako vždy. Je veľmi milá, na terase má 15 hostí, ale pýta sa ma, čo pijem na raňajky.(odpoveď „hocičo“ neberie).Že si tu doma, ponúkni sa, čím chceš.  Som au-pair jej vnúčat(ktorým je skalopevne rozhodnutá dať všetko aj čo nechcú), usmejem sa ale uprednostním nie príliž sa ukazovať. Idem dať spať O. , dnes bol jej veľký deň- prišla o druhý mliečny zub.

Obývam izbu pre hostí s vlastnou kúpelňou a toaletou. Pijúc Evianku(chutí ako kálnická z vodovodu) si uvedomujem ten paradox- Ja mám leháro a B. bude ešte dlho pobehovať z kuchyne do jedálne,  pripravené sú 4 druhy dezertov. Zajtra ráno nastúpi Portugalčanka  A.(famme de menage-po našom „všetkorobiaca gazdiná“). Funkcie sa ležérne chytí au- pair P. Som rada, že tento sladký sen má pre mňa presný dátum spotreby.

Všade sú zrkadlá a lampy.  Objavia som krásne obrazy a zaujímavé knihy. Nikto im nevenuje pozornosť, konkurencia je veľká. Páčia sa mi kľučky na oknách.

radnica

Ájfón, rejbenky, ralflorenky, espadrillsy.  Nemám, nevadí. 

deň 5, konečne som to tu dala

Udeláme si prezenčku. 3/3 deti spiace. 6/7 dospelákov si vyšlo vonku „boire un verre“. Ukekešila som sa a založila blog. Dnes to bolo ľahký hardcore. D. začal vymýšľať. Zlostila som sa. Počuť burácanie vĺn narážajúcich do skál. Počas siesty som na skaly vzala Jeruzalemskú bibliu a dali sme si hodinu pravdy. Som vďačná, túžim rásť, a to nejde vždy po masle. Emocionálne vákuum, akonáhle sa zastavím od deciek.  Myslím na ľudí, na ktorých mi záleží. Nechcem byť patetická.  Vidím to na sprchu a upratanie izby. O. sa činila, výsledkom sú moje naružovo nalakované nechty na nohách. Odlakovač došiel. Je m´en fou. Pásla kone na betóne. Zajtra má pršať. Bude Nedeľa!

deň 4

Nechce sa mi do založenia tohto blogu. Spálená na krevetu (zaspala som na pláži počas siesty bez krému). Rada a vďačná, dneska sme s M-E(stará mama). pokecali o ľuďoch a škole. Internetom na Campfeste. Stella mi tu trochu chýba, keď tak siestujem sama pri Nausicaa-e. Zlepšením pracovných podmienok (D. odo mňa dokonca zobral antibiotiká čo vždy chcel len od mamy) sa, ako badám, zvyšuje lenivosť vo voľnom čase. Nie som ustatá. Išla by som na nejaký punkový koncert, išla by som na kávu, na čaj, išla by som.... ale sedím na zadnici a vlastne je mi dobre. Moc riešim, je to sčasti pravda Mala by som si ostrihať nechty. Mám fakt rada jedlo. Mala by som si osvojiť  šport. Nejde to. Rain down....počúvam . Zajtra má pršať.

Vôňa starožitného nábytku. Chuť na ostrokyslú polievku . Enormná, ako Ulgor, rodinný kocúr, vypasený Peržan.  Nejakým zázrakom mi ide net aj cez zavreté dvere izby.  Dnes poobede som naháňala D. po pláži dlhej ako novomestské námestie od Árie po Žácku. Keď sme nespravili tú vzdialenosť  10 krát, tak ani raz. Nechápem, kde sa v ňom nabralo toľko energie, mal proste pocit, že ho chcem naháňať a ja som ho len strážila. Na pláži hŕstka detí stavala megazábranu prosti silnejúcemu prílivu. Spievali zborovo, len tak popri práci: AAAleluja, Aleluja, Aleluja.  HOuk   hľa, momentálne stanovište

deň 3

Páni... Fascinuje ma soľ. Obyčajná morská soľ. Dnes sme navštívili prírodnú „ohradu“, kde taký chlapík (prejavom mi trochu pripomína Pekyho v snedšej verzii) získava soľ vyparovaním z morskej vody tak ako v minulosti, bez akýchkoľvek prístrojov .Začínam nemať rada frázu: a BAAA  oui..“, pristihujúc sa, ako ju sama používam. Ozaj, ráno som bola nepriamo pasovaná za slobodnú mamičku. Cestou do parku s malým D. chceli so mnou započať rozhovor dvaja postarší mládenci v drahých topánkach a unudených očiach.“ Dobrý deň slečna, to je váš malý synček???“ „A ste slobodná???“. Ešteže D. pedáloval na sloníkovom bicykli dostatočne rýchlo, že naša konverzácia skončila v tomto bode. Francúzsko nefrancúzsko, pohľady okoloidúcich ma presviedčajú, že súdenie ľudí a vecí tak, ako sa na prvý pohľad javia, čiže jenným slovom posudzovanie nevymiera ani liberalizáciou štátu.  Aj tak to mám vlastne v paži, len ma napadá, ako často považujeme „západ“ za „slobodnejšie mysliaci“, pritom podľa mňa ten rozdiel priepastný nie je. Je to otázka jednotlivca.

Učím sa čaru jednoduchosti kuchyne a schopnosti chytať wifi.  Na pláži som socka, idem ku kaviarni   a sadnem si na lavičku vedľa s tou mojou Rotorolou. V izbe chytám signál systémom pokus-omyl.  Dvere treba pootvoriť  do uhlu 65° a máte obraz aj zvuk. Sledujem Campfest a myslím, že naživo to je 100 krát lepšie... D. sa zase zobúdza, zase bude krušná noc. Stiahla som si skype, už som aj vyskúšala. Vďaka Bohu zaň. Opäť je asi väčšina vecí úplne inak, než som si predstavovala, a som vďačná. Vivat spánok...

Deň 2. Príchod do st. palais.

Včerajšie racionálno malo o tých pocitoch pravdu. Som v St. Palais a mám za sebou pekný obed s milými ľuďmi. Chutí im Kálnická jabĺčkovica. Som rada. Počujem more. Pred sebou mám celý čas. Clivota odchádza. Snažím sa zo svojej francúzštiny vydať čo najviac, snažím sa zo seba dať čo najviac. Viem, možno stále budem pre nich návšteva z východnej európy, ale zatiaľ mi to najavo nedávajú a ja si nechcem vymýšľať. Som vďačná. Mám pred sebou plážoidný stereotyp, nevadí. Žehnám im. Chcem sa učiť byť skromná. Práca, miniizba, prízvuk, účes ani šatník zo mňa nikdy Parížanku nespravia, to si uvedomujem. Som malá Paťa z Nového Mesta, som tu, aby som sa učila. Rozoznávam v svojej duši prvky spokojnosti a šťastia. Nemienim sa na nič hrať. Nebalím si kufre domou, ani neskuvíňam.  Deti ma prijali veľmi dobre. Budem tu mať vlastný život. Len sa musím naučiť brať veci profesionálne.

Mňam, skvelý obed. Mušle s ryžou, dezert č. 1 syry s veľkým S a ako sladký dezert Gateau au chocolat, Dimitri piekol. ( resp.vymastil plech )

Dnes sme videli „jardins du monde“toto stojí za prechádzku, ukážky záhrad, z každého rožku trošku. Je to fascinujúce, deti najviac ocenili trampolíny. Myslím, že Marry by tu bola schopná prežiť dlho.

Začínam rozmýšľať po francúzsky, síce len v tých ľahších situáciách, ale predsa. Ch. st.(starý otec) je naozaj v pohode, nachádzam v ňom dedka, ktorý sa už za tie roky naučil nestarostiť sa pre prkotiny ale tešiť sa z dobre vychladeného piva. E. sa nezmenila, verím, že sa nájde čas na bližší rozhovor.

začiatok

31.7:2012, 21:46, paríž, moja izba

Tak som tu, prišiel ten dlho spomínaný deň. V hlave sa mi mieša nespočetné množstvo dojmov, v duši záplava ťažko definovateľných pocitov. Jedným z tých ľahšie definovateľných je: Do zadnice, ja som nechala „doma“ nabíjačku od mobilu,,,,klasika.

Teplo. Únava. Túžba po sprche porazená nechuťou liezť kôli tomu o 3 poschodia nižšie. Protichodnosť pocitov. Radosť- žijem a pracujem v paríži (teda delí ma od tohto statusu ešte mesiac v Arachone). Na chodbe to vonia po Marseillanskom sprcháči, neskor, prichádzajúc k spoločnému vécku sa vôňa mení na kuchynskú. Slnko zapadlo, otváram  okno s výhľadom. Takým cca, aké mala z kuchyne Amélia. Cítim cigarety. Nemám najmenšiu chuť zapáliť si.  Objavujúc nové vône a dimenzie Paríža, zakusujem niečo nezvyčajné. Spoznávam družku clivotu . Obklopujem sa vecami pripomínajúcimi domovinu. Nespoznávam sa. Vďaka Bohu, že ma učí nepredstavovať si veci ideálne. Som šťastná, aj keď to určite nevidno. Čaká ma rok totálne iného života než doma a pravdepodobne  značne odlišného od toho, čo som si predstavovala. Mám zmiešané pocity, ktoré vychádzajú zo (očakávaných)začiatočných jazykových bariér a pohľadu na tú moju izbičku(verím, že v septembri si to tu už zariadené ukultúrnim, fotky to istia). A.(otec „mojich detí“) je milý vrámci svojich možností, ale zajtrajších 5 hodín v aute bude asi komunikatívne náročných.  Pripomína mi to tu intrák, ale doma som v túžbe po tichu spala na pôjde v spacáku. Nemám byť rozvezená. Zajtra príjdeme do Saint Palais, stretnem sa s E.(mama „mojicj detí“)(očakávam, resp. chcela by som, aby sme si rozumeli) a s deťmi(Pane, daj mi prosím trpezlivosť na ne)

Priznám sa, keď som sem prišla pred rokom, bola som plná eufórie. Dnes ma chytá tá často predpovedaná clivota. Viem, že sa mi tu bude páčiť a že sa nemám na čo sťažovať, len na svoju hlúposť. Nikdy ma nenapadlo, že odísť na leto je niečo totálne iné, než na rok. S našimi som sa rozlúčila s plačom.  Extrémne sa teším vlastne. Aj keď asi až na september, to nič, aj Grécko som prežila. Dobalím sa na zajtra a pôjdem spať, ráno o 7  odchádzame tichým elektrickým Lexusom smer Saint Palais.   Nemyslela som si, že to poviem a už vôbec nie, že tak skoro, ale chýbate mi... Moje Racionálno sa ozýva, nech idem dopriať hygienu aspoň zubom a nech idem spať, že pocity sú ako vietor a čaká ma dlhá krátka cesta a na začiatočné tesné topánky si vraj o chvíľu nespomeniem.  Bez všetkého(pesničky a bla bla bla) idem spať, len mini-veľkou vďakou a chválou na zvyškoch  nervových zakončení.