utorok 6. novembra 2012

už to tak býva


Sú chvíle ktoré v živote nazývame všeobecne „idylkami“. Poznáme idylky gýčové, idylky prekvapivé a určite aj množstvo iných.  Sedím zase „ u Boba“, tentoraz niet detí na stráženie(sú zapísané do centra voľného času, haha !) Popíjam si svoj čaj a do očí mi svieti odraz slnka z oceána. Príliv, odvážni surfisti sa hádžu do vĺn, omotávam si šál tesnejšie okolo krku. Počúvam celý album viva la vida. Pôvodný plán prekladať články z portugalčiny sa „zrušil“, sľubovaná free wifi vonku nefunguje.  Myseľ mi okupuje narastajúci otáznik zvaný „budúcnosť“. Viem presne, čo chcem robiť, viem presne, čo chcem študovať takto o rok. Problémom je však geografia... Totiž. Mne sa tu páči. A na Sorbone mám už zopár známych. Bolo by to drahá a náročná a geniálna vstupenka do veľmi sľubnej profesnej budúcnosti.  Mojím plánom bol „obyčajný Komenský“ v BA, čož by mi umožňovalo  návrat do zabehnutého života v mojom drahom Novom Meste, ten však neponúka program, ktorý chcem. A stráviť vysokú analýzou francúzskych komixov  (áno aj taký predmet je vrámci štúdia cudzieho jazyka a jeho kúltury) by bolo možno pohodlné, ale odvykla som si brať najflákacnejšie možnosti.  Alternatívou by bolo Brno, ktoré za niečo aj stojí, avšak simuntánne prekladať do češtiny si veru netrúfam. A konečne, „môj program“ mi ponúkajú v Bystrici, ktorá je síce pekná, ale pekne ďaleko a pekne malá na to, aby som si našla prácu korešpondujúcu so školou. Váham a mám na to právo do 21. Decembra, kedy je pre mňa jediný deň možný na pridanie prihlášky.  Váham.
Zase prší. Schyzofrenické počasie. Vychladnutý čaj. O desať minút budem o5 škúliť, lebo som si nevzala slnečné okuliare.  Mám rada svoj obyčajný život au-pairky v cudzom svete. Vtipné. Eléonorin brat Charles  si zobral Annu, ktorej otec je ešte pôvodom zo starej českej rodiny,počas vojny ich vyhnali, ako väčšinu zámožných šľachtických rodov v tej dobe. ( nasledoval život v Kanade a Francúzsku). No a Charles sa pustil do češtiny cez lekcie z DVDčiek.  Pri stole nás ohuruje základnými frázami (aj prízvuk mu ide celkom dobre, nato, že mnohé naše hlásky sú pre nich nevysloviteľné). Mám zaujímavú pozíciu.  Teší ma, keď ráno počujem „Dobla ráno“.  Pasujem sa s rozdielom vo výslovnosti  medzi „vin“ a „vent“ a stále to nejde.
Ustrice a pino (niečo ako sladký koňak).žiadna škola, len hodiny kopania do lopty Hallo KItty so šesťročným mladým mužom a s stúpajúci oceán.  pohoda.  Aj keď nie dokonalá, „niečo“ tomu chýba, netrápim sa však preto. V piatok znovu nájdem moju malú izbu, USB kábel, aby som mohla fotky aj uploadovať, linku metra č. 2 a sociálny život. Tájming.
Zbieram sa späť do tepla,  nechce sa mi. Surferi sa už zbalili, zostáva nadšený otec  a syn v pršiplášťoch s udicami. Aj Chris Martin sa medzičasom odmlčal.
Neviem, či mám čašníkovi vo VANSoch a šiltovke tikať, či vykať. Keď tu sedávam s rodinou a deckami, tiká mi, je to zvláštne. Platím. Nabudúce snáď aj s tringeltom. A prihlášky si dám. Aj „u mňa“ aj „u nás“.

Objavujem nekonečný príbeh á lá susedia a nemocnica v ružovej záhrade vo fr. verzii. Vysielajú to v ča,kedy by som mala kúpať malých. Eleonora vraví, že ona ich okúpe, nech radšej spravím radosť Starému otcovi a pozerám s ním  spomínané "plus belle la vie". Nie je to moja šálka kávy, sťahujem posledné Woodyho filmy, ale aj tak.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára