piatok 30. novembra 2012

mmmm....


Žijem. To asi preto zanedbávam tento blog.  Niežeby  sa to navzájom vylučovalo, ale... Človek zrastá so svojim prostredím.  V tomto meste sú tri kategórie ľudí. Turisti (obzerajúci sa všade naokolo), prisťahovalci(únava a nesmartfón) a rodení (znudený výraz a obrovský šál). Pýtam sa, čo by zostalo z Paríža, keby zostali len domáci. (Faraón v Egypte asi rozmýšľal podobne).
Raňajky s Marokáncom , obed s Brazílčankou a večera so Senegalčankou.  Raz darmo, travelling broadens the mind. Fascinujú ma tie odlišnosti. Chuť nezastaviť sa a zároveň potreba dohnať spánok. A niekedy len tam sedieť  v kine na Champs- Elysées a pozerať Jamesa Bonda v skvelej spoločnosti. A zabudnúť na čas (čož má vážne následky, hlavne keď posledné metro je cez týždeň o 00:30).
Vídam zaujímavých ľudí. Niektorých osobitých častejšie a pravidelnejšie.  Aj keď mi to tu všetci „prorokovali“, nikdy som si nemyslela, že to bude takto :D :D
Myslím na priepastné rozdiely. Ale nie príliž. Nenaháňam sa za každú cenu, aby som toho dnes urobila čo najviac.  Otupujem voči maličkostiam, ktoré mi tak bili do očí prvé dni.  Menej posudzujem.  Učím sa neplánovať. Áno, vrátim sa. Teda chcem sa. Ale čo je zatiaľ, to porúčam do Vyššej moci.
Dýcham. Plnými dúškami. Až z toho chytám kašeľ. Rýchlo sa to lieči, motivácia je veľká.
Ináč, prešla som hranicou 20tky. Už som veľká. Oslávili sme čarovne. Japonská resto s perfektným sushi a jazzovým koncertom. Telefonujem tam, že chcem zarezervovať stôl pre 14 osôb. Zarážam sa, keď si uvedomím to číslo. A to som si volala len „úzky okruh priateľov“. Mám neuveriteľné šťastie.  Neskorý večer patrí  latinskej štvrti.  Čaro. 
Volajú mi naši, dostávam veľa teplých slov a príležitostnú báseň.  V škole Karoline iniciatívne spustí  hepy bŕzdey. Je to milé. 
Piatkové doobedie strávim prípravou a vyzdvihnutím špeciálneho daru. Pod Ajfelovkou sa mám stretnúť so Stehlíkovým ocom, posiela mi po ňom (áno, prišiel si pozrieť Paríž) v orientálnej taške veľký kúsok seba. A to najcharakteristickejšie, čo nás spája a čo máme radi (ručne šúlané a vifonky, mmmmm).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára