Už je to raz tak, sú veci ktoré sa neopakujú a sú veci, ktoré sa opakujú tak zaujímavým spôsobom, že by to jedného nikdy nenapadlo. Back to Greece. (pol roka som žila v Grécku, Paralia Katerini- raj turistov, ale v zime tam skapal krab). Vybavujú sa mi chvíle, ako som po škole chodila písať lísty na pláž, alebo ako bolo na streche našej "bytovky" teplejšie, než vnútri, ako som z kuchyne videla Olymp a z izby stredozemné more. Teraz sa pre zmenu, po štyroch rokoch, snažím racionálne vysvetliť 6 ročnej Olympe, prečo sa v Atlantiku koncom októbra nemôže kúpať, aj keď veľmi chce. Dnes obedujeme " chez Bob", (http://www.facebook.com/pages/Chez-Bob/346464025113), slnko z posledných síl praží práve do mojej tváre, sčasti si to ešte užívam, totiž v dome sa pokazilo kúrenie. Zachrániť nás prišli dve výnimočné a tak zaujímavé osoby, že stojí za to venovať im pár riadkov. Pán Laurent Fin a jeho syn pán Fin sú miestni vodári. Toto bude ťažké, ale stojí to za to. Predstavte si Asterixa(ten menší z dvojice A&O). Teraz klasické zobrazenie Santa Klausa. Máte? Spojte tieto dva obrazy dokopy, a posaďte ho do tohoto auta (na ktoré mimochodom oficiálne nepotrebujete, ani vodičák.)
. S obrovským rámusom, blížiac sa k nám, skoro prešiel Eleonóre po prstoch a talent parkovať zdedil po Mr. Beanovi. Jeho syn má o 20 rokov menej, o 20 kíl viacej a nemá sivé megafúzy, ale dlhú koziu briadku. Sú neopísateľní. Makajú celý deň, misia úspešná, idúc uspať malú, spozorujem tú radosť z vykovanej práce a Hinekena na stole. Sú čarovní. Tak veľmi som chcela zvečniť našu podobizeň, premohla ma hanba, čitateľovi musí stačiť môj popis. Neskutočne sa ešte bavím na tomto :
Zatváram rolety v detských izbách a uvedomujem si ako mám rada túto rutinnú činnosť, zvuk starého nazeleno natretého dreva a hrdzavého mechanizmu.
Včera sme odskočili do Talmont-sur- Gironde (http://www.talmont-sur-gironde.fr/decouvrir-le-village/), mám rada tento región. Dedinka síce už pochopila, že turizmus je zlatá baňa, aj tak však však v ten deň jedni z mála, ktorí prišli. Pre cudzincov je to ďaleko. Som mimo Paríža ani nie týždeň a dostávam mnohé sms a správy, že kde som, či dneska večer dojdem na "skupinku" do Starbucksu pri Opere, ako sa mám...Je príjemné vidieť, že niekto ma už v tom veľkom meste postráda.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára