Sú chvíle, kedy nič nevládzem, ale aj také, keď srším energiou.
Som naozaj šťastná. Aj z toho, že sa po tom všetkom peknom vrátim na Slovensko.
Udialo sa veľa vecí a všetko sa to zlieva do jednej masy zvanej každodenný život.
Pomedzi skúšky sa z neho relatívne zvládam tešiť.
Btw, hodnotiaci systém je tu fakt iný. Na skúšku z literatúry máme napísať esej o preštudovanom diele, zasadiť ho do kontextu a objasniť dôvod jeho významnosti. Nabifliť sa mená autorov a obsahy, na to môžeš zabudnúť. Tu chcú elaborovaný text ma akademickej úrovni. To znamená, že sa ukáže, či naozaj vieš rozmýšľať a vyprodukovať rozumný argument, za ktorý sa nebudeš pred profíkom hanbiť, alebo si len systémový papagáj. To je niekedy challenge - až cítiť, ako mozog spaľuje kalórie.
Iný spôsob, ako vypotiť všetky tie dobroty je urban turistika. V Sintre som už asi piaty krát, fascinuje ma.
Coimbra, jedna z prvých univerzít na svete (1499) má nádhernú knižnicu(nesmie sa fotiť), ktorej spodok používali ako väznicu pre nedisciplínovamých študentov.
Dnes je realita trochu iná, filozofická fakulta (faculdade de letras) má celkom inovatívných žiakov, viď ruku sochy.
Koniec semestra sa blíži a s ním aj diametrálne odlišná realita. Erasmus life in Lisboa vymením za Vianoce na vidieku u brata v Španielsku. Uvidíme, čo to bude.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára