Paríž bol veľmi príjemný. Nič som ale extra nefotila, myslím, že už ani netreba.
Po tom všetkom sa však už stal len normálnym mestom, v ktorom máš svoje obľúbené vôňe, ľudí a miesta.
Miestami som sa už nevedela tak promptne orientovať, miestami ma zaplavovala nostalgia, akoby som videla samú seba z diaľky opäť v devätnástich.
Som neskutočne vďačná za to všetko, čo sa za tú dobu udialo.
Po dlhej dobe som znovu uvidela úžasných ľudí (asi z každým z nich som si dala palacinku), dokonca úplne random v reštike aj jedného známeho z Hillsongu.
Mám pocit, že sa veľa nezmenilo, jedinou markantnou zmenou boli všadeprítomné kontroly tašiek ozbrojenými strážnikmi.
Prechádzka poza Notre Dame v noci je stále rovnako čarovná a letisko v Beauvais rovnako nepríjemné.
Pekné je to mesto, skvelí ľudia v ňom. Ale tá kapitola už je uzavretá.
